Slovensko sa prvýkrát v histórií predstavilo na najstarších majstrovstvách sveta, ktoré sa konajú pod záštitou organizácie WDF. Pri 22-ej edícií WDF World Cup sa predstavilo rekordných 53 krajín a Slováci mali zastúpenie zatiaľ len v mužskej kategórií. Veríme, že v ďalších ročníkoch sa nájdu financie na zastúpenie aj v ženskej a juniorskej kategórii.
Príprava na podujatie odštartovala netradične a to sústredením, čo bola pre našich reprezentantov taká malá novinka. Niektorí aj krútili zo začiatku hlavou, ale nejakým spôsobom som ich presvedčil (prípadne dokopal :-)) a podarilo sa nám pred odchodom do Rumunska stretnúť sa a pobudnúť spolu 3 dni, počas ktorých bola hlavná náplň tréningy a tréningy (vyše 17 odhádzaných hodín pri terči), ale aj team-buildingová akcia.
Tu mi je nutné poznamenať, že všetci štyria ukázali profesionálny prístup k tréningom (aj keď miestami už hrýzli šípky) a vzorovo dodržiavali pravidlá, ktoré sa stanovili – za mňa, jeden z kľúčových aspektov toho, že sa v Rumunsku podaril pekný výsledok a že najmä vo vyrovnaných zápasoch sme mali napokon navrch.
Veľká vďaka patrí Peťovi Pocklanovi za dopravu a postavenie terčov na tréning a takisto pani majiteľke Hotela Heľpa, ktorá nám vychádzala vo všetkom v ústrety (to už málokde zažijete na Slovensku taký prístup a ochotu)
V nedeľu po bezproblémovej 7 hodinovej ceste sme dorazili do Klužu a na druhý deň nás čakal už len krátky tréning a otvárací ceremoniál.
V pondelok o 19:00 bol naplánovaný otvárací ceremoniál, nakoniec sa začalo až niečo po 20:00 a keďže na tohtoročnom WDF World Cupe bola rekordná účasť (pôvodne 55 krajín, napokon však 53, keďže dve na poslednú chvíľu odriekli – India a Bahamy) trval niečo cez dve hodiny.
Vďaka live streamu ste mohli všetci vidieť aj walk-on nášho reprezentačného družstva. Keďže sme boli nováčik na už 22. WDF World Cupe a aj sme tak boli predstavení, tak Martin “Červík” Červeňan si povedal, že by bola škoda sa neuviesť niečím špeciálnym a tých pár minút, keď družstvá kráčajú na pódium sa rozhodol odtancovať, čím vyvolal úsmevy a sympatie najmä u ázijského nežnejšieho pohlavia. Prezývka “tancujúci grizzly” bola na svete a myslím, že je na ňu patrične hrdý :-).
Ďeň 1 – Jednotlivci
V utorok nás čakal prvý hrací deň a o 13:00 sa rozbehol turnaj jednotlivcov. Žreb bol pre chalanov vcelku prijateľný a na úvod sa vyhli súperom z veľmocí, akými sú Veľká Británia, Holandska, či Austrália. Na druhej strane nikto nemal ani slabšieho hráča a čakali sa vyrovnané súboje. Tie sa nakoniec aj potvrdili, chalani síce nehrali úplne top šípky (každý pozná prvé zápasy), ale to ani súperi a všetko bolo napokon o pevnejších nervoch.
Tie žiaľbohu boli v troch prípadoch na strane súpera, keď „Červík“ nevyužil v poslednom legu proti Juhoafričanovi 4 šípky na víťazstvo a prehral 3:4. Erik hral pekný zápas s kvalitným Japoncom a držal sa ho do stavu 3:3, žiaľ posledný leg bol v réžií Japonca. Vlado Zatko opäť vyrovnané šípky, celkom slušný priemer, ale na jeho smolu aj Rus ťahal dobre a využil každé minizaváhanie Vlada pri dabloch a zdolal ho v pomere 2:4. Jediný Stano Beňo porazil nepríjemného Katalánca kvalitnými šípkami v medzihre a aj keď sa miestami potrápil pri dabloch, ukopal to na 4:2 a jediný držal našu vlaku ešte nad hlavou.
V ďalšom kole na neho čakal Ukrajinec Mamyka a vzhľadom na to, že Stano vyzeral byť v pohode, verili sme a aj Stano si veril, že postup do ďalšieho kola by mohol vyýsť. Ukrajinec začal zápas veľkým štýlom a aj napriek tomu, že sa Stano hecoval a hral dobré šípky, bral leg za legom. Stále sme Stana hecovali, že Ukrajinec to nemôže takto ťahať až do konca a že to ešte otočí, ale….potiahol až do konca a s priemerom nad 88 na tri šípky zahasil aj poslednú našu nádej v jednotlivcoch.
Ďeň 2 – súťaž družstiev
Na ďalší deň bola na programe kráľovská súťaž WDF World Cupov a síce turnaj družstiev.
Hrací systém je dosť podobný ako u nás, akurát bez zápasov dvojíc a hrá sa len na JEDEN víťazný leg – ťažké pre hlavu šípkara, keď vieš, že každý jeden slabší hod rozhoduje o získaní bodu alebo prehre.
Žreb nám rozhodne prial a to aj napriek tomu, že sme boli v jednej z mála štvorčlenných skupín (postupovali prví dvaja), keď nás čakali tímy z Egypta, Estónska a Bahám, čiže žiadny zabijak, proti ktorému by sme boli vyslovení outsideri. Situácia sa vylepšila (vedeli sme už v pondelok), keďže Bahamy nepricestovali (kvôli tragickej udalosti v tíme).
Prvý zápas hrali Estónci s Egypťanmi a už tu sme tušili, že postup by sme mohli zvládnuť a že o prvenstvo v skupine sa budeme biť s Estóncami, keďže hráči Egypta boli na úrovni priemerného hráča slovenskej lokálnej ligy.
Po tomto zápase sme išli hneď na Estóncov, vďaka tomu mali Estónci menšiu výhodu, že už boli rozhádzaní zo zápasu s Egyptom, ale zas nemohlo nám úplne všetko hrať do karát.
Hecovanie, bojovnosť, pokrik pred zápasom, to všetko začínalo ukazovať, že sa tu vyformoval tím, v ktorom je rozhodnutý každý bojovať za všetkých.
Začal Erik a rozohraných Estóncov schladil 14-tou šípkou a ostatným vlial sebavedomie, že ich musíme zlomiť. Nebudem vás tu nudiť rozoberaním každého jedného zápasu. Chalani si uvedomovali, že bojujeme nielen o historicky prvé víťazstvo slovenského tímu na WDF World Cupe, ale aj o prvenstvo v skupine a tým pádom možnosti schodnejšieho súpera v L32. Neboli to šípky z ríše snov, ale prvok jednoliateho odhodlaného kolektívu sa ukázal a aj napriek tomu, že na Maťa Červeňana dopadol až moc pocit zodpovednosti (najmä pri dabloch), sme si po víťazstve 9:4 mohli vychutnať pocit víťazstva na World Cupe a mohli predviesť náš víťazný tanec (vtedy sme vôbec netušili,že si ho zopakujeme ešte 3 krat).
Po polhodinovej pauze sa išlo sa na Egypt. Vzhľadom na úroveň súpera sa očakával jednoznačný zápas. Taktika veľmi jednoduchá – bolo zakázané sa pozerať na hody súpera a bolo trea sa koncentrovať len svoje šípky a najmä zlepšovať svoju hru, keďže v ten deň nás čakal ešte kľúčový zápas v L32. Výsledok 9:0 a kvalitná, sústredená hra hovorí jasnou rečou, keď Egypťania v celom zápase neochutnali, aké to je si zamieriť na dabl.
Víťazstvo v skupine bolo vo vrecku a keďže sme nikde nenašli kľúč alebo rozpis ďalšej fázy turnaja, tak sme ani nepátrali a čakali sme, s kým si zmeriame sily medzi 32 najlepšími tímami sveta.
Niečo po 22:00 sa začali vyhlasovať dvojice a kľúč nám prisúdil Ukrajincov. Našťastie to nebol tím z okruhu topfavoritov, na druhej strane Ukrajinci postúpili na úkor Nemecka, vedeného Michaelom Unterbuchnerom a ďalšími kvalitnými hráčmi.
Každý, kto zažil a je správny športovec, miluje tieto situácie. To odhodlanie pred zápasom, sila spolupatričnosti a pocit, že Ukrajinci budú musieť zahrať kvalitné šípky, aby nás zlomili. Stano začal behať ako lev (ešte stále prekusával prehru s Ukrajincom).
Opäť zápas začal Erik, ale Artem Usyk zatvára a podobne nahecovaní Ukrajinci sa tešia prvému bodu. Nás to neláme, skôr naopak, na scénu prichádza Martin “tancujúci grizzly” Červeňan a ukazuje, aký je bojovník. Po zápase s Estóncami (keďže je až moc zodpovedný), až moc ho ťažilo bremeno, že v tom zápase tímu nepomohol a bola otázka, či v tak kľúčovom zápase nájde v sebe mentálnu silu a hodí to za hlavu. Našiel…a naštval sa… na seba, na všetkých, a „Červík“, tak ako ho poznáme bol späť a vyrovnáva na 1:1.
Sila a sebavedomie nášho teamu idú hore, keď v eufórií a za obrovskej podpory Stano, Vlado a Erik nás dostávajú do vedenia 4:1. Skvelý Usyk proti Stanovi pripisuje ďalší bod pre Ukrajinu, ale Martin a Vlado nás dostávajú na 6:2, Bomba, sme blízko, ale stále strašne ďaleko, keďže Ukrajinci, uvedomujúc si svoju kvalitu, sa stále motivujú a o zlomení súpera niet ani chýru.
Stano nešťastne prehráva zápas s Omelchenkom a Usyk sa rozhodol byť našim katom a poráža Červeňana. Je 6:4 pre nás, ale Ukrajinci cítia svoju šancu. Vlado nám robí nervy, ale vytúžený 7 bod máme a Erik pridáva aj ďalší. Opäť ide Vlado a dokopme to už. Proti nemu zasa nepríjemný Usyk, ktorý znižuje na 8:5.
Ďalší zápas – Stano proti Mamykovi (ten, ktorý ho deň predtým vyradil skvelou hrou). Osobne som sa potešil, keďže som si nevedel predstaviť a asi ani nechcel, čo by sa dialo, keby Stana zase porazil (veď viacerí z vás poznáte tohto šialeneho východňara). Síce trocha nervov pri dabloch, ale D2 – a booom. Je tam! Radosť, tanec a najmä skvelý pocit z odvedenej roboty, keď sme zvládli aj náročné situácie. Sme medzi najlepšími 16 tímami sveta a už vieme, že prídeme domov s nejakým výsledkom. Dobrý, ale najmä zaslúžený pocit (za prístup v Heľpe).
Deň 3 – dvojice
Štvrtok nás čakal turnaj dvojíc. Poliak s Červeňanom mali o 13:00 zápas proti mongolskej dvojici. Človek neznalý veci (a to sme boli aj my a myslím, že aj väčšina na Slovensku) by si povedal, čo už takí Mongoli vedia hádzať za šípky. Avšak títo dokázali vyhrali skupinu, v ktorej mali napr. aj Srbsko a v L32 prehrali so silným Českom 8:9 po predĺžení, keď „české štěstíčko“ muselo vytiahnuť najväčšie tromfy a Mongoli premrhali 8 match darts. Takže Erik s ôČervíkom“ už vedeli, že ich nečaká rozhodne nič ľahkého. Stredajší úspech im ale vlial sebavedomie a nezlomil ich ani nepriaznivý stav 1:3 a napokon otočili na 4:3.
Zatko s Beňom hrali o 14:00 (vedeli sme sa aspoň podporovať) proti kvalitnej islandskej dvojici. Vo skvelom a vyrovnanom zápase mali v závere lepšie nervy Stano s Vladom a po najtesnejšom výsledku takisto postúpili do ďalšieho kola.
V ďalšom kole narazili Erik s Martinom na silných Slovincov. Keď si však na nejakej vlne, tak aj to šťastie sa k tebe prikloní a chalani, keď najmä Erik zahral parádne šípky, porážajú Slovincov do tretice najtesnejším rozdielom.
Stano s Vladom idú na ďalšiu mongolskú dvojicu. Táto už ukazuje, že ich výsledky nie sú dielom náhody a aj keď chalani bojujú, nemôžu sa dostať do svojej hry, keďže obaja Mongoli hádžu extrémne pomaly, ale aj dosť kvalitne. 2:4 a Stano opäť behá ako lev :-).
Erik s Červíkom sú už medzi najlepšími 32 dvojicami, ale tu už na nich čakajú obhajcovia tituli z turnaja dvojíc spred dvoch rokov z Japonska – Koltsov s Oreshkinom (hráči so skúsenosťami aj z PDC). Napriek tomu, že Červeňan vyťahuje svoju najlepšiu hru, podporenú aj dvoma bingami, Rusi hrajú ako stroje a takmer všetky legy zatvárajú do šiesteho kola a to aj napriek tomu, že chalani sa ich nezľakli, tlačili a dva legy boli v ich réžií (len tu treba zavrieť prvou max treťou šípkou dabl). Výsledok 0:4 síce až moc krutý, ale Rusom okrem super hry, ešte aj všetko vyšlo, takže zaslúžené.
Deň 4 – súťaž družstiev
Niekedy k úspechu, a najmä v šípkach patrí aj šťastie v žrebe. A to nám prialo, keď medzi 16 najlepších tímov si už moc nenavyberáš, ale aspoň sme nedostali nikoho z top favoritov a v pavúku sme sa dostali k Lotyšom. Rozhodne mierny favorit zápasu (vyradili silné Maďarsko), ale nič, z čoho by sme mali mať prehnaný rešpekt.
Prvé zápasy dňa sú vždy kostrbaté z oboch strán, všetci sa ešte rozohrávajú, hľadajú ten správny feeling. Tak sme nabehli do dejiska o niečo skôr než zvyčajne, nech sa čo možno najlepšie pripravíme na tento zápas, dlhšie rozhadzovanie a aj dlhší čas na poradu a hecovačku pred zápasom. K tomu po troch ťažkých dňoch plných šípok, už toho mal aj každý akurát dosť a o to väčšiu úlohu začala rozhodovať vôla po víťazstve. A tá bola v našom tíme neskutočná.
Skorší príchod do dejiska sa ukázal ako správna voľba a Lotyši kým sa stačili spamätať, po našich parádnych šípkach prehrávali už 0:5 a my sme si začínali žiť náš sen. Do stavu 7:2 sme držali päťbodový náskok, ale Lotyši tiež nechceli len tak zahodiť jedinečnú šancu byť medzi ôsmimi najlepšími družstvami a stiahli na 7:4. Vlado opäť zatiahol a približuje nás na krôčik od víťazstva. „Červík“ maximálne sústredný… a ten chlap to tam dáva…ten, čo mu nevyšiel úvod súťaže družstiev dostáva Slovensko, ktoré ma okolo 400 registrovaných steeliarov medzi osmičku najlepších tímov sveta. Gejzír radosti, víťazný tanec a slová uznania od predstaviteľov WDF, že nováčik sa dostal tak vysoko.
Štvrťfinále – Holandsko
Niekedy je v športe zvláštne, ale zároveň krásne, že keď si v eufórií, veríš si na hocikoho. Sila Holanďanov bola nepopierateľná a favorit jasne daný. Napriek tomu sa nikto v tíme neutešoval faktom, že už sme medzi top 8 tímami sveta a je splnený nadplán, v ktorý ani najväčší optimisti nedúfali. Nie, my sme ich išli poraziť….a tak sme aj hrali…a nebyť možno menších skúseností z takýchto zápasov, tak to aj dáme.
Po prvých troch zápasoch mohlo byť kľudne 3:0 pre nás, keď Erik nepremenil 6 šípok na dabl a Holanďan mu zatvoril 90. Červeňaň ďalšie dve šípky premárnil, ktoré potrestal tentokrát Kleermaker. Stano verný svojej povesti zatvára exhibične 80 cez S16 D16 D16 a znižuje na 1:2. Holanďania uvedomujúc si, že proti ním stojí úplne iný súper ako z minulého roka v Budapešti, kde nás rozdrvili 9:1 zapínajú na plné obrátky a tešia sa z každej hodenej stovky. Zvyšujú na 6:1 aj napriek kvalitným šípkam našich chalanov.
Bojujeme ďalej o každý bod a získavame ich a pokúšame sa o malý zázrak. Aj za stavu 8:4 ešte stále cítiť z chalanov odhodlanie, že to otočíme. Landman ale nekompromisne zatvára a ukončuje našu púť v kráľovskej súťaži družstiev. Prehrali sme s top favoritom turnaja po parádnom výkone, ktorý znesie najprísnejšie kritériá. Napriek tomu, že by sa mali chalani usmievať a byť na seba hrdí, veď sme skončili na 5 mieste na svete, sú sklamaní. A aj to je jeden z dôvodov, prečo sme sa dostali tak ďaleko. Verili si… a kašlať na Holanďanov, že je to šípkarská veľmoc, išli ich poraziť…takto sa hrá za Slovensko!
V celkovom hodnotení krajín zo všetkých turnajov skončilo Slovensko na skvelom 12 mieste, keď za nami skončili krajiny so základňami a hráčmi ako Rakúsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko, Česko, Maďarsko, Španielsko, Chorvátsko, Nemecko, Rusko, Slovinsko a aj domáce Rumunsko.
Keď sa ma pred odchodom do Heľpy pýtali na ciele aké máme v Rumunsku, zámerne som odpovedal, že nemám rád stanovenie cieľov a že to ani pre mňa nie je dôležité. Nehovoril som úplne pravdu, každý správny športovec si dáva ciele a snaží sa ich dosiahnuť a tak to aj má byť.
Ale zažil som (v mojej predošlej kariére) mnohokrát situáciu, že sa až moc pripomínali, až moc sa hovorilo o cieľoch a v konečnom dôsledku to zväzovalo ruky a v kľúčových momentoch ti to blikalo v hlave ako lampión. Pravdu som hovoril, že to najdôležitejšie je, že do toho chalani dajú všetko, že nič nepodcenia a odmakajú si každú jednu šípku na 100 percent. A to som si bol istý, po ich prístupe na sústredení. Že to vyšlo až na taký famózny výsledok ako je 5 miesto družstva na svete je niekedy aj dielom šťastia, okolností, správneho načasovani. Ale o toto všetko si chalani zapýtali svojím odhodlaním, bojovnosťou a tým, že vytvorili jednoliaty celok, ktorý skrátka chcel byť úspešný.
Verím, nie, som si istý, že nadobudnuté skúsenosti a aj sebavedomie sa budú prejavovať v ich ďalšom napredovaní.
Na záver, veľká vďaka vám všetkým, čo ste nás podporovali. Cítili sme to a dodávalo nám to potrebnú energiu
F.Š.